Každý by mal v živote napísať aspoň jednu knihu. Z vďaky za život
Námestovčan Miroslav Hajdučík má zaujímavého koníčka, za ktorým chodí na bicykli. Úplne ho opantal, a to je dobre. Každú voľnú chvíľu je v teréne, v okolitom súčasnom svete hľadá stopy toho minulého, dotýkajúceho sa priamo nás, fotografuje, reštauruje, píše, ukladá do počítača, skrátka uchováva objavené pre súčasnosť i budúcnosť. Je to neoceniteľná služba spoločnosti.
Čo za to? Obrovská radosť z odhalenia zázrakov. A určite i naša vďačnosť.
O vás je známe, že prakticky žijete v dvoch svetoch. Okrem súčasného, cez históriu svojich predkov a regiónu aj v tom minulom. Čo vás inšpirovalo tak intenzívne sa zaoberať históriou Námestova a Oravy?
Keď som si po večeroch zalistoval v početných knihách o Slovensku a Orave, ktoré sú „perlami“ mojej knižnice, doslova ma vtiahli do našej minulosti. História Oravy sú však „historické puzzle“. Musí sa vyskladať z tisícov roztrúsených úlomkov. Ak si ale prácne vyskladáte určité obdobie, otvorí sa pred vami úžasný svet udalostí. Zistíte tak, že bez tejto fascinujúcej minulosti by nebolo našej prítomnosti. Naši predkovia, ktorí tu, na drsnej Orave, po stáročia prebývali, to napriek krutým podmienkam nevzdali. Nezaslúžia si naše poznanie a našu úctu? Veď keď v roku 1493 bola objavená Amerika a bieli dobrodruhovia sa naháňali za indiánmi, napríklad na území dnešného Slovenska už v roku 1494 boli položené základy jedného z najväčších podnikov vtedajšieho sveta „UHORSKÝ OBCHOD“ a Orava sa stala súčasťou tejto „zlatej“ epochy slovenských dejín. Čim hlbšie študujem oravskú históriu, vnímam Oravu trochu iným spôsobom... tak nejako citlivejšie. Či sa nachádzam na Oravskej Magure, Babej hore, alebo na štítoch Západných Tatier a podo mnou sa rozprestierajú nedozerné diaľavy Oravy, cítim také zvláštne teplo. Je to teplo, ktoré som cítil, keď si ma ako chlapca pritúli moji starí rodičia, rodičia, alebo ktoré pociťujem dnes v kruhu svojich najbližších. Oravu mám v srdci ako hlbokú jazvu, ktorá je na celý život.
Na čo zaujímavé ste pri tejto náročnej činnosti naďabili? Čo vás z histórie prekvapilo, možno až šokovalo?
Šokovalo ma, že po spustení mojich stránok o histórii mi začali mailovať ľudia z Austrálie, Maďarska, Poľska, Čiech a Slovenska. Ich poďakovania, že po sto rokoch som z prachu archívov vytiahol na svetlo sveta zmienku o ich rodinách, ako aj ďalšie pozitívne reakcie mi dávajú neuveriteľnú chuť pracovať na tomto projekte naďalej... Prekvapilo ma, že maďarské archívy dodnes skrývajú nejedno tajomstvo o našej minulosti. Minule som tam napríklad našiel prvé národné conscriptio (sčítanie ľudu) v Maďarsku z roku 1715 a tak sa môžeme dnes dozvedieť, že mnoho dnešných rodín z Námestova má korene už v tomto období. Objavil som aj sčítania ľudu z rokov 1869, 1870, 1890, 1900 a 1910 a prekvapilo ma, že napríklad v roku 1910 najviac obyvateľov na Orave mala Zázrivá, a to 3 023. Dnešné okresné mestá mali vtedy omnoho menej ľudí - Dolný Kubín 1 810, Námestovo 1 572 a Tvrdošín 1 593 obyvateľov. Tieto a mnoho iných zaujímavostí, ktoré doposiaľ boli len niekde v archívoch, si dnes môžete pozrieť na mojej webstránke http://namestovo-orava.webnode.sk/.
Hovoríte, že múdrosť starých ľudí je obrovský dar, o ktorý sa nezáujmom oberáme sami. Vás o tom presvedčil váš starý otec. Čo ste si od neho zobrali do života?
Spomienka na môjho starého otca je stále veľmi silná. Prežil som neskutočne krásne detstvo na gazdovke v prítomnosti „Človeka“, ktorý naučil svoje deti a mňa životnej pokore a úcte k životu. Bol to neskutočne vzácny človek, z ktorého pohľadu vždy vyžarovalo neuveriteľné ľudské teplo. Viete, staroveké múdrosti sa rodičia a starí rodičia snažia svojim deťom odovzdávať už od vekov, ale nie vždy sme dobrými poslucháčmi. Jednou z nich je, že človek sa dokáže prispôsobiť všetkému, ak je splnená podmienka zmyslu života. A tou je rodina, Boh a práca. Viete, čo je na tom všetkom úžasné? Že naši predkovia vôbec nemuseli čítať trojdimenzialitu od V. E. Frankla, aby vedeli, čo je to tragická triáda života. Utrpenie, vinu aj smrť vždy brali ako súčasť každodenného života, prijali ich a vyrovnali sa s nimi. To je z môjho pohľadu veľmi silný odkaz pre nás.
Ktoré odvetvia, aké činnosti v Námestove a na hornej Orave prevládali pred pár storočiami? Čo Oravcov živilo?
Je to veľmi široká téma. Prapočiatky Oravy siahajú do pastevníctva, ale rozkvet Oravy prišiel so spracovaním plátna, modrotlačou a obchodovaním s ním. Bola to zlatá éra rozkvetu Oravy a nezmazateľným faktom je, že koncom 19. storočia bolo na Slovensku 50 zo 113 priemyselných spoločností Uhorska. Túto históriu mám dobre spracovanú na webe.
Zaujímavú, už žiaľ, uzatvorenú históriu má bývalá obec Slanica. Čo o nej napríklad nevieme, či nevie väčšina Oravcov?
Asi pred týždňom som stál na starej ceste smerujúcej zo Zubrohlavy do Slanice, ktorá stála na dôležitej križovatke ciest. Bola to stará obchodná cesta na Żywiec, po ktorej sa chodilo už pred rokom 1500. O čulom obchodnom ruchu, ľudskej zručnosti a technologickej vyspelosti Oravy ma presvedčil aj môj nedávny objav historických artefaktov z niekdajšej veľkej fabriky, v dnes už neexistujúcej obci Slanica. Farbiareň, ktorá zamestnávala takmer 160 ľudí, obchodovala s plátnom takmer po celom území Rakúsko-Uhorska, i mimo neho. Stovky hodín práce na sušení a čistení vzorkovníkov látok, obchodnej korešpondencie však priniesli svoje ovocie. V súčasnosti som vlastníkom, a to bez nadsádzky, najkompletnejšieho vzorkovníka modrotlače, ktorá sa vyrábala na Orave do roku 1913. Veľkú časť vzorkovníkov a obchodnej korešpondencie som po amatérskom zreštaurovaní zdigitalizoval a to všetko je na mojom webe www.platenictvo.webnode.sk. Časom plánujem urobiť z týchto unikátnych kúskov výstavu o plátenníctve u nás na Orave, ... a možno časom by si to zaslúžilo aj knižnú publikáciu.
Pátrať v minulosti, to je veľmi zaujímavé, ale aj náročné, a nielen časovo. Čo vám zaberá v tejto činnosti momentálne najviac času? Na čom teda pracujete v súčasnosti?
Počas leta som desiatky hodín obetoval spomenutým artefaktom zo Schifferovej tlačiarne a mal som toho doslova už plné zuby. Povedal som si, že portréty Františka Jozefa a modrotlač nechcem vidieť minimálne pol roka! A tak pre zmenu som nasadol na bicykel a pri potulkách Oravou som sa snažil zachytávať objektívom fotoaparátu to, čo tu z histórie ešte zostalo. Posledné mesiace v tomto roku som napríklad objavoval krásy, dnes už poľskej, Oravy, ktorá bola súčasťou našej spoločnej veľkej Oravy. Prekvapila ma napríklad veľká katedrála kostola so slnečnými hodinami z roku 1769 vo Veľkej Lipnici, alebo po vyše 50 km šľapania do pedálov som sa postavil na vyvýšeninu v poľskom Piekelníku, kde som sa mohol dotknúť prasknutého zvona z roku 1802. Ak trochu poznáte históriu, viete, že pred vami sa rozprestierajú nedozerné bory hornooravskej tundry. Táto, pod nohami sa pohybujúca rašelina, siahala až takmer po Námestovo a zachovala sa tu dodnes v podobe, ako pred mnohými storočiami. Chystám webstránku o potulkách našou Oravou, kde budú vyznačené netradičné cyklistické trasy, so zvýraznenými historickými pamiatkami, ich fotografiami a GPS súradnicami. Na toto sa nesmierne teším, lebo chcem ľuďom priblížiť tieto skutočné skvosty, ktorých je tu ešte mnoho. A čo budem robiť cez zimu? Moje poznanie, že história Oravy je nesmierne bohatá na udalosti, ma podnietilo k písaniu knihy „ARVA - Stratený svet“. Touto cestou chcem vzdať úctu rodiskám obyvateľov obcí Ústie nad Oravou, Slanica, Osada, Oravské Hámre, Ľavkov a dolných časti obcí Námestovo a Bobrov, ktorí stratili navždy svoje domovy, a tak všetkým pripomenúť aj túto časť našich, takmer už zabudnutých dejín. Tento príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami. Čitatelia sa môžu tešiť na pútavý príbeh zo začiatku 19. storočia, kde nebude chýbať zmienka o páde meteoritu Magura, storočnej povodni, morových stĺpoch, ktoré mali chrániť ľudí pred nákazou a sú tu dodnes. Myslím si, že každý z nás by mal v živote napísať aspoň jednu knihu, ako poďakovanie za zázrak nazývaný „Život“. Pre mňa táto výzva znamená vzdanie úcty všetkým, ktorí tu už nie sú a poďakovanie tým, ktorí robia môj život „životom“.
V ostatnom čase začína byť módnym oprašovať históriu. Čo však z nej by nemalo byť len módnym trendom, ale súčasťou života Oravcov v dobe, ktorú žijeme?
V minulosti je potrebné vidieť nielen prapôvod našej prítomnosti, ale hľadať indície smerovania do budúcnosti. Na Orave vždy platilo: „Človek človeku človekom.“ Ľudia dávno pochopili, že prežiť v ťažkých podmienkach môžu len ľudským prístupom k ostatným ľuďom! Je to pre nás odkaz, že zmena spoločnosti k lepšiemu spočíva v zmene nás samotných! V našej osobnej premene v zmysle ľudského, ústretového a pomáhajúceho prístupu k ostatným ľuďom.
Keď hovoríme, že žijete v dvoch svetoch svojho regiónu, aký je podľa vás ten súčasný?
Oravu a jej krásy už niekoľko rokov prezentujem pred svetom fotoprezentáciami prostredníctvom YouTube a moje blogy o Orave si prečítalo už desaťtisíce návštevníkov týchto stránok. Chcem zachytiť tieto premeny môjho rodného mesta a Oravy objektívom fotoaparátu, lebo prebiehajú neuveriteľne rýchlym tempom a konfrontovať ich s minulosťou. Je to ďalší z mojich pripravovaných webových projektov, ako ľuďom časom priblížiť tieto Premeny Oravy. Dodnes som napríklad nepochopil skutočnosť, že Námestovo malo a má jedinečnú možnosť profitovať v letnom turistickom ruchu z lodného taxíka Námestovo - Slanický ostrov a túto možnosť desaťročia trestuhodne zahadzuje. Zaráža ma, že hoci súčasná digitálna doba ponúka neuveriteľné možnosti na kreativitu, zatiaľ sme to pre dostatočnú propagáciu Oravy nevyužili. Máme tu veľmi šikovnú generáciu mladých ľudí, ktorí by v tejto oblasti mohli míľovými krokmi pohnúť veci dopredu. Čo tak prestať na nich nadávať, že len surfujú po internete a chatujú. Ponúknime mladým ľuďom možnosti ukázať sa, ako vnímajú Oravu oni prostredníctvom každoročného festivalu fotografií, filmov, maľby a plastiky o Orave. Komunikujme s nimi a ukážme im, že sú pre nás dôležití. Toto je len jedna cestička z mnohých ciest, ako sa priblížiť opäť k sebe a tiež možnosť vydať sa na spoločnú cestu poznania sa.
Anna Lajmonová
Článok sa nachádza na tomto odkaze
