ZALOŽENIE NÁMESTOVA A JEHO OSUDY V OBDOBÍ FEUDALIZMU
Súvislejšie osídľovanie severnej časti Oravy sa uskutočňovalo od polovice 16. storočia, keď nastala zmena vo vlastnícko-právnych pomeroch tohto regiónu. Dovtedy bola Orava i s hradom kráľovským majetkom v užívaní vyšších kráľovských úradníkov. V roku 1556 prevzal Oravu do zálohy od panovníka Fraňo Thurzo, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup. Vtedy prešla na Thurzovskú rodinu aj županská hodnosť. Noví majitelia hradu začali pomerne husto kolonizovať Oravu a zakladať dediny, medzi nimi i Námestovo. Andrej Kavuljak v Historickom miestopise Oravy spomína založenie Námestova takto: „Roku 1557 vydal Fraňo Thurzo šoltýsku listinu Ondrejovi Randovi, ktorý sa podujal založiť osadu Námestovo. V listine sa hovorí, že pre mnohé práce a iné námahy, ktoré vykonali pri budovaní domov a klčovaní pôdy pre poľnohospodárstvo, oslobodzujú sa šoltýs a 11-i sedliaci ako obyvatelia osady Námestovo, patriacej k hradu Orava, na celých 10 rokov od všetkých dávok a povinností.“ O rok neskôr vydal Fraňo Thurzo osadníkom podobnú listinu, v ktorej predĺžil lehotu oslobodenia osadníkov od dávok z 10 na 12 rokov. Andrej Goláň, ktorý sa tu spomína ako zakladateľ osady je totožný s Random. V neskoršom období jeho rodina i potomkovia používali výhradne priezvisko Randa a zachovalo sa aj v chotárskom názve – hora Randova na Pilsku. V súvislosti založenia osady a vzniku názvu tejto osady sa traduje legenda, že vznikol tak, že valasi, ktorí na tomto území pásli ovce a iný dobytok, naň pokrikovali, keď sa im rozpŕchol,: „Na miesto! Na miesto!“ Tak vraj skomolením vznikol názov osady „Námestovo“. Námestovský chotár v druhej polovici 16. storočia tvorili husté lesy s neveľkými pustatinami, na ktorý sa usadili prví osadníci. Živili sa chovom dobytka, lovom a drevorubačstvom. Po pätnástich rokoch trvania svojej obce používali na obrábanie vyklčovanej pôdy motyky, a nie pluh ako v ostatných obciach. Pôda tu bola neúrodná, močaristá a aj v dôsledku drsných klimatických podmienok sa poľnohospodárstvo vyvíjalo slabo, neskoro a nedokonale. Do roku 1598 vytvorili Námestovci tri usadlosti, na ktorých vybudovali 16 sedliackych chalúp. Chotárne hranice dediny boli stanovené nasledovne: ,,0d Slanice po červený potôčik a po Maximov, od Jasenice po Roškov potok, od Roškovho potoka hore brehom až na starý chotár, od Klina po Michalov potok.“* Lúky predstavovali nepostrádateľný zdroj krmiva. Určenie hraníc chotára tzv. metácia, bola v živote feudálnej obce nesmierne dôležitým aktom. Metácia neobsahovala len ohraničenú plochu, vyplývali z nej možnosti rastlinnej, živočíšnej výroby a spoločných príjmov, ktoré boli základom neodmysliteľných poddanských povinností, určených v urbároch. Lesy poskytovali drevo na kúrenie, stavbu obydlí, materiál na výrobu šindľov a pltí. Chotárne listiny dokladajúce nároky na územie si dediny ukladali medzi cennosti a v územných sporoch ich predkladali ako dôkazový materiál. Významným medzníkom v živote Námestova bol rok 1612. Juraj Thurzo mu opäť prejavil svoju náklonnosť. Dňa 29. júna v tomto roku vydal richtárovi obce listinu o založení farnosti v Námestove pre okolité obce Bobrov, Slanicu, Zubrohlavu, Klin, Vavrečku, Jasenicu, Polhoru a Rabču. Spomenuté obce do tohto roku patrili a navštevovali farnosť v Lokci. Keďže Thurzovci boli evanjelici, založili v Námestove farnosť evanjelickú a táto trvala až do 80. rokov 17. storočia. V lokalite Krismilovka založili Námestovčania podľa donačnej listiny farnosť, školu, a postavili tu drevený kostol. Námestovo sa tak stalo nielen kultovým strediskom, ale začalo sa formovať aj ako významné hospodárske centrum tejto časti Oravy. A tak výhodná poloha bola rozhodujúcim faktorom hospodárskeho vývoja i v nasledujúcom období, kedy sa Námestovo jednoznačne formovalo ako trhové stredisko, slúžiace spomenutým okolitým obciam. Spoločné povinnosti poddaných z Námestova voči oravským pánom na zámku boli platiť od každej role 4 baranov (celkom 40 kusov, desiatok od oviec a košarísk, dávku od valachov, každý gazda mal postaviť tri plte a platili desiatok aj od šindľov. Naturálie z chovu predstavovali od každej usadlosti 2 teľce, 30 sliepok, 10 husí, 100 vajec, 10 jarabíc a 10 kún alebo 10 dukátov. Z výnosov dávali 10 lukien ovsa. t. j. 900 litrov. Na zámockých drábov prispievali 9 florenami. Od Vahanovej lúky platili 4 kremnické dukáty alebo 4 kunie kožušiny.
Drevený evanjelický kostolík, ktorí si obyvatelia postavili v roku 1627 predali v roku 1659 do Pucova a za tri roky postavili nový murovaný kostol. Za farára sa sem dostal Štefan Boczko, ktorého pôsobenie na Orave predstavuje významný medzník nielen v dejinách Námestova ale i Oravy. V roku 1671 prišiel z Prešova do Námestova zeman Gašpar Pika a usadil sa v dome šoltýsovskej rodiny Romana Žiačika. Pika s kazateľom Štefanom Boczkom a jeho troma synmi Augustínom, Zachariášom a Jonášom vyvolali mohutné hnutie proti habsburským žoldnierom na Orave. Na svoju stranu získali ľud a podarilo sa im obsadiť aj zámok. Cisársky generál Špork ho dobyl naspäť iba po niekoľkomesačnom obliehaní. Gašpara Piku a s ním 25 oravských
*Kavuljak, A.: Historický miestopis Oravy, s. 177
a liptovských richtárov odsúdili na hroznú smrť — na podzámockých Šibeniciach ich narazili zaživa na koly.
Habsburským útlakom s protireformáciou vyvolaný odboj Tökölyho a Rákoczyho mal pre Námestovo ťažké následky. Ničivú ranu mu zasadil aj prechod litovského oddielu vojsk poľského kráľa Jána Sobieskeho v roku 1683. Dedina spustla, znížil sa počet obyvateľov. Niektorí zahynuli v bojoch, iní v nemocniciach a od hladu a mnohí utiekli. Andrej Kavuljak uvádza, že v roku 1686 z 10 sedliackych usadlostí boli obyvatelia iba na dvoch a nestačili platiť vysoké krajinské dane. Za rok 1685 dlhovali na splátkach až 300 florénov. Dobytka mali málo, lebo ho postihol mor. Šoltýsi boli menej postihnutí biedou, ale ich majetok nemal veľkú hodnotu, sotva 10 zlatých. Až v roku 1690 nastalo zlepšenie, ktoré súviselo s pôsobením grófov Erdödyovcov na Orave. Zamedzili sťahovaniu ľudu znížením poplatkov a dávok. Usilovali sa o zvýšenie životnej úrovne dedín a zakladali nové dediny v severozápadnej časti Oravy (Novoť, Oravská Lesná, Beňadovo). Súčasné pramene charakterizujú Juraja Erdödyho ml. ako človeka sociálne a nábožensky znášanlivého, presiaknutého osvietenským duchom, ktorý nebol politikom, ale staral sa najmä o hospodárske povznesenie jemu zvereného kraja.
V spomenutom roku 1690 bolo v Námestove obývaných 5 usadlostí okrem šoltýskych a do roku 1712 bolo zaľudnených 7 usadlostí.
Konsolidácia hospodárskych pomerov bola spojená s príchodom nových poddaných do Námestova. Najčastejšie prichádzali z okolitých dedín komposesorátneho panstva.
Pokojný vývoj začiatkom 18. storočia bol narušený tzv. zamrznutými rokmi 1715—1716. Júnové mrazy zničili takmer celú úrodu oravských poddaných. Stovky rodín utekali za živobytím na Dolnú zem, alebo sa túlali krajinou a žobrali. Tí, ktorí zostali doma, živili sa chlebom z ovsených klasov. V dôsledku podvýživy a hladu sa šírili epidémie, ktoré masovo ničili obyvateľstvo. Na Orave boli takéto epidémie v rokoch 1731, 1739 a 1740.
Chudoba a bieda ľudu netkvela len v prírodných pohromách a nízkej produktivite a agrotechnike poľno-hospodárskej výroby. Príčiny celkového hospodárskeho a spoločenského postavenia poddaného ľudu spočívali VQ feudálno-nevoľníckych vzťahoch, založených na 1 útlaku a vykorisťovaní nevoľného roľníka feudálnym pánom.
Začiatok 18. storočia bol významný pre Námestovo predovšetkým v tom. že Oravci v roku 1728 získali od uhorského snemu výsadu na obchod s plátnom. Práve v Námestove a jeho okolí dosiahla výroba plátna a obchod s ním veľký rozsah.
Námestovo v 18. storočí sa definitívne formovalo ako významné trhové stredisko hornej Oravy. Aj keď stará obchodná cesta vedúca Námestovom cez Oravskú Polhoru do Žywca sa využívala menej ako v 16. storočí, plátno tu chodili kupovať stovky cudzích trhovníkov.
Mestotvorným faktorom bol aj obchod s drevom. Už v roku 1612 na rieke Polhoranke vybudovali obyvatelia dve umelé hrádze na uľahčenie splavovania vyrúbaného dreva, ktorý v tomto období bol jedinečným a najbežnejším stavebným materiálom. V 19. storočí väčší význam v obchode s drevom nadobudla susedná Slanica. Známa bola aj kožušnícka dielňa. Ľudia, ktorí tu prichádzali, vymieňali domácky vyrobené výrobky. Formoval sa trh. Námestovom prechádzali aj cudzí obchodníci s vozmi plnými tovaru. Zastavili sa, časť tovaru predali podľa záujmu a pokračovali cez Polhoru do poľských stredísk remesiel a obchodu. Výhodná poloha Námestova na významnej obchodnej (soľnej) ceste do poľských trhových miest bola jedným z rozhodujúcich faktorov hospodárskeho rozvoja, ktorý v 18. storočí vyústil do prerodu poddanskej dediny na mestečko. Túto skutočnosť kodifikovala Námestovu panovníčka Mária Terézia dňa 14. júna 1776 vydaním mestského trhového privilégia. Kráľovná v ňom povyšuje poddanskú obec Námestovo na mestečko (oppidum) a udeľuje mu právo konať štyri výročné jarmoky, a síce 13. januára, 12. marca, 1. augusta, 18. októbra a týždenné trhy, vždy vo štvrtok. Ďalej sa zdôrazňuje, že slobodné trhy a jarmoky sa majú konať podľa tých istých práv, slobôd, výhod a imunít, aké majú slobodné kráľovské mestá a ostatné privilegované obce. V prípadoch, že termín konania trhov a jarmokov pripadne na deň sviatočný, mešťania môžu preložiť konanie jarmokov a trhov skôr alebo neskôr, pre ne tak ako to bude mestu vyhovovať. Ktorýkoľvek obchodník, remeselník či trhovník so svojím tovarom mohol prísť do mestečka Námestova bezpečne predávať a naproti tomu aj všetky ostatné trhové mestá boli povinné zabezpečiť námestovským kupcom slobodný predaj ich tovaru.
Námestovčania boli neobyčajne hrdí na svoje privilégium a do roku 1918 dodržiavali termín týždenných trhov. Vždy konali štyri výročné jarmoky, aj po zrušení poddanstvá, ]iba začiatkom 20. storočia pozmenili termíny ich konania takto: fašiangový vo februári, zeleno-štvrtkový v apríli, v októbri na Šimona a Júdu a na Tomáša v decembri. Šimon a Júda mali v histórii mestečka výnimočné postavenie. V období protireformácie, keď bola v Námestove zrušená evanjelická farnosť (po potlačení Pikovho povstania), kostol bol zasvätený svätcom Šimonovi a Júdovi, ktorí boli považovaní za patrónov (ochrancov mestečka) a figurovali aj v obecnom erbe. Znak mestečka bol nasledovný - medzi čierno odiatym Šimonom a Júdom strieborný štít s čiernym habsburským orlom a na vrchnom okraji štítu je veľká zlatá listová koruna. Najvýznamnejší slovenský heraldik Jozef Novák vo svojej práci Slovenské mestské a obecné erby uvádza, že Námestovo tento erb začalo používať od roku 1777 — od povýšenia na mestečko.
Štvrtkové týždenné trhy sa do roku 1919 konali podľa výsadnej listiny Márie Terézie pre Námestovo. V pondelok chodievali na trhy do neďalekej Jablonky. Dňa 18. februára 1919 Námestovčania žiadali župný úrad o povolenie konať týždenné trhy nie vo štvrtok ale v pondelok. Župný úrad vyhovel prosbe obecného zastupiteľstva v Námestove. Vývoj, ktorý v Námestove v 18. storočí smeroval do prerodu obce na mestečko, priniesol aj demografické zmeny. V čase panovania cisára Jozefa II., ktorý Židom povolil voľný obchod, priemysel a otvoril pred nimi možnosť uplatniť sa v hospodárskom živote, usadili sa v Námestove niektorí židovskí obchodníci, prichádzajúci z Poľska. V ústrety im vyšlo aj oravské hradné panstvo tým, že začalo dávať do prenájmu svoje regálne práva v oravských mestečkách a obciach. Išlo o nájom krčiem, obchodu s voskom, sviecami. mäsom a páleníc. V roku 1785 bolo na Orave 115 Židov a v roku 1791 si zriadili rabinát v Námestove a Dolnom Kubíne.
Význam Námestova potvrdilo aj rozhodnutie uhorskej miestodržiteľskej rady v roku 1777, podľa ktorého sa Námestovo stalo aj sídlom okresu. Z tohto dôvodu bol medzi hradným panstvom a mestečkom uzavretý aj nový urbársky vzťah. Definitívne skončilo obdobie dedičného richtárstva rodov Goláň (Golian), Fraštia, Námestovský, Randa, Krasuľa a správa obce prešla na volených richtárov. V roku 1778 malo Námestovo 791 obyvateľov.
Udelením mestských výsad začala sa budovať v Námestove mestská správa. Bolo to najmä zabezpečenie verejného poriadku, súdnictvo (prenesená kompetencia zemepána), správa obecného majetku a príjmov, riadenie a užívanie spoločného majetku, rozdelenie a vyberanie dávok a udržanie cirkevných inštitúcií. Výkonným vrchnostenským orgánom mestskej správy bol richtár. Mal súdnu, správnu, policajnú a dozornú právomoc. Každoročne a slobodne ho volili všetci plnoprávni mešťania spomedzi 3—4 kandidátov. Mestské voľby sa konali obyčajne po skončení poľných prác — v novembri. Kandidátky na volebnom zhromaždení v mestskom dome otvoril notár, prečítal mená kandidátov a potom každý mešťan hlasoval. Richtárom sa stal kandidát, ktorý získal najviac hlasov. Novozvolený richtár pred zhromaždením skladal prísahu, v ktorej sľuboval vernosť a podriadenosť panstvu a župe. Hlavným záujmom Oravského panstva bol plynulý tok daní z mestečka. Richtárovi skladali účty volení vyberači a ten, alebo určený prísažný odovzdával celkové sumy panstvu. Richtár bol obyčajne dobrý hospodár a vyznal sa vo všetkých poľnohospodárskych prácach. Vydával príkazy k ich začatiu, k sejbe, orbe, kosbe a žatve, k paseniu dobytka a sušeniu ľanu. Na richtárov pokyn sa začínalo s predajom piva, pálením pálenky a jej predajom. Tieto nariadenia sa publikovali ako produkt mestskej rady. Rozhodovanie o využívaní mestských regálnych úžitkov (krčmy, pivovaru, jatky, predaja vosku, sviec, mäsa, trhov, jarmokov), najmä ich prenájme, bolo najdôležitejšie. Pre mnohých mešťanov znamenalo zabezpečenie existencie a pre mestečko to bol zdroj finančných prostriedkov na ďalší rozvoj i na plnenie poddanských povinností voči panstvu, župe i štátu. Napríklad v 18. storočí v čase po udelení privilégia mestečko platilo daň vojnovú (belica), panstvu, župe, cirkevnú a mnohé ďalšie drobné poplatky.
V poddanskom mestečku neexistoval samostatný mestský súd a v tom sa najviac odlišovalo od slobodných kráľovských miest. Richtár mal menšiu súdnu právomoc, jej rozsah mu určil zemepán a len JU mohol richtárovi aj rozšíriť. Bežnou náplňou súdnej právomoci richtára boli drobné krádeže, majetkové spory, ktoré sa netýkali väčších súm, spory medzi susedmi o brázdy, urážky na cti. Prvou snahou richtára v susedských sporoch bolo zmierenie susedov. V dedičných sporoch sa úzko pridŕžal testamentu a jeho realizácie. Väčšie a náročnejšie spory mestečko odstúpilo panstvu. Richtár v nich urobil iba prvé opatrenia ako zaistenie vinníkov a dopravenie na zámok. Odvolacou inštanciou mestečka bol župný súd. Inak richtár podliehal panskému právu a súdu. Nesmel svojvoľne zložiť svoj úrad. Dovolená bola len jedna príčina a to zo zdravotných dôvodov.
Pri vedení mestečka pomáhali richtárovi prísažní, radní, zvaní tiež boženíci. Tvorili magistrát. Bolo ich dvanásť, z toho šiestich navrhoval richtár spomedzi svojich priaznivcov a šiestich navrhovali mešťania. Okrem toho sa volili aj tzv. mladí prísažní (štyria), ktorých richtár poveroval menšími úlohami.
Rozhodnutia mestskej rady svojou odbornosťou ovplyvňoval notár, ktorý viedol mestskú kanceláriu a nahrádzal funkciu právnika. Bol najvzdelanejším členom magistrátu. Musel ovládať právo mestské, panské, kráľovské, poznať systém správy feudálneho štátu, ovládať latinčinu i maďarčinu.
V mestskej správe pracovali ďalej účtovníci (pokladníci alebo kasíri), ktorí vyberali od mešťanov panskú, vojenskú a župnú daň. S pokladníkmi úzko spolupracovali vyberači (perceptori) daní a poplatkov. V úlohe odborných poradcov mestských majetkov a jeho správy vystupovali inšpektori. Dozerali na prácu na poli, v mlyne, pivovare, liehovare, mäsiarni a obchode. 0 vnútorný poriadok v mestečku a bezpečnosť obyvateľov sa starali mestskí hajtmani, vartáši, čiže noční strážnici. Chodili po mestečku každú noc s kopijou a večer o 21.00 hodine a ráno o 4. hodine museli trúbiť alebo zazvoniť na zvonoch. V časoch vojnových alebo morových strážnu službu vykonávali obyvatelia mestečka.
Udelenie mestského privilégia malo vplyv aj na stavebný vývoj Námestova. Výstavba námestia sa celkom prispôsobila konaniu trhov a jarmokov. Na okraji mestečka pri ceste smerom na Slanicu bol ešte jeden trhový priestor na konanie dobytčích jarmokov. Tieto sa konali raz za dva týždne a platil pre ne osobitný štatút. Poriadok na dobytčích trhoch a jarmokoch mal zabrániť predovšetkým šíreniu moru dobytka. V tomto období musel mať každý gazda na trhoch a jarmokoch hodnoverné vysvedčenie od zverolekára o zdravotnom stave dobytka. Dobytčích trhov sa pravidelne zúčastňoval zverolekár. V rokoch 1731, 1739, 1742, 1780, 1828, 1829. 1830, 1838 sa vôbec nekonali trhy.17 Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor. Sedliaci poznali všetky príznaky i priebeh choroby, ale liečiť ju nevedeli.
Po udelení mestských výsad zaznamenalo Námestovo podstatný hospodársky a spoločenský vzostup. Za 50 rokov (1778—1828) sa počet obyvateľov zdvojnásobil, zo 791 vzrástol na 1668. Andrej Kavuljak vo svojom Historickom miestopise Oravy uvádza, že tu bol katolícky kostol, synagóga, hostinec, pivovar, niekoľko vodných mlynov, píly, sklad dreva. Obyvatelia pestovali výborné zemiaky, ľan, ovos, žito, konope. Mnohí sa zaoberali obchodom s plátnom a samotné Námestovo bolo význačné plátennícke mestečko.
Zdroj: mesto Námestovo
Viac o téme na : Dejiny mesta Námestova a Oravy
