VÝVOJ NÁMESTOVA DO ROKU 1918
V prvej polovici 19. storočia bolo Námestovo vďaka obchodu s plátnom sústavne na vzostupe. V roku 1788 povolil Jozef II. oravským plátenníkom voľne obchodovať po celej uhorskej krajine. Tieto výsady oravských plátenníkov potvrdili aj jeho nástupcovia v rokoch 1796, 1801 a 1867. Plátenníci skupovali po domoch domácky vyrobené plátno a chodievali ho predávať nielen po celej Uhorskej krajine, ale aj do cárskeho Ruska, Palestíny a Egypta. Spočiatku predávali plátno hrubé, tkané na krosnách s úzkou osnovou a nefarbené. S rozvojom obchodu tovar sa skvalitňoval. Zaviedli sa širšie tkáčske stavy zo Sliezska, v mangliarni plátno nadobúdalo jemnosť a vo farbiarni sa farbilo najčastejšie na belaso, tmavobelaso a na čierno. V roku 1821 farbiari Námestova, Bobrova a Slanice založili cech, ktorý predpisoval jednotné ceny za farbenie a tlačenie plátna. V roku 1884 založili plátenníci v Námestove Hornooravský plátennícky spolok, ktorý pracoval podľa cechových artikul. V tomto období však slúžili skôr na ochranu plátenníkov, ktorých čoraz viacej vytláčala z obchodu manufaktúrna a továrenská výroba textílií. V konkurencii s ňou plátenníci definitívne prehrali v roku 1914.
Aj keď Námestovo vzniklo ako valasko-sedliacka osada, koncom 17. storočia malo remeselnícko-roľnícky charakter a ten si udržalo i ako mestečko. Z ostatných remesiel uplatňovalo sa garbiarstvo, kožušníctvo, pltníctvo, remenárstvo a drevárske remeslá. Zdrojom zárobku mnohých Námestovčanov bolo povozníctvo (furmanky). Rozvážali soľ do skladu v Tvrdošíne po obciach i do Ružomberka. Námestovo malo najvyššie naturálne dávky, za ním mestečko Bobrov a ostatné dediny podľa urbárskej dohody. Obdobné bolo aj peňažné daňové zaťaženie.
V revolučných udalostiach rokov 1848—1849 Námestovo zachovalo vernosť maďarskej Kossúthovej strane. Veliteľom národnej gardy Madocsányimu a Görgeyovi sa podarilo presvedčiť obyvateľov, že Hurban a Štúr nezastupujú ich záujmy. V Námestove sa konali porady Bezpečnostného výboru národnej gardy a vytvorili pohotovosť na úseku Oravská Polhora—Oravský Podzámok, aby dolnooravskí dobrovoľníci nedostali pomoc cestou od Žywca. Skupiny dobrovoľníkov sa formovali v evanjelických obciach dolnej Oravy. Revolučné udalosti nemali ohlas u obyvateľov Námestova a okolitých dedín z viacerých dôvodov. Bola to predovšetkým odtrhnutosť Oravy od centier národného a spoločenského diania a z nej vyplývajúca neznalosť pomerov v krajine a veľká hospodárska zaostalosť. Chudobní obyvatelia nemali záujem o politické dianie v krajine. Bohatší židovskí obchodníci zaujali promaďarskú pozíciu, i v neskoršom období podporovali maďarizáciu. Týmto postojom si vyslúžili nevraživosť obyvateľov na začiatku 20. storočia, kedy sa Námestovo prebúdzalo národne a stalo sa hornooravským centrom národného života.
Námestovo ostalo v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vyhlásenia zákonného článku IX z roku 1848 o zrušení poddanstva. Po zrušení poddanstva bol pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi upravený dohodou dňa 30. septembra 1870. Prešlo dvadsaťdva rokov od zrušenia poddanstva, kým sa Námestovčanom podarilo vykúpiť sa od poddanských povinností vtedy malo mestečko 1 725 obyvateľov a 258 domov.
Spravovanie hospodárskych záležitostí spoločného majetku, teda regálnych úžitkov, ktoré predstavovali lesy, mlyn, pílu, potok, spoločné horské lúky a pasienky, už neovplyvňoval zemepán, ale obyvateľmi založený spolok bývalých urbarialistov. Spolumajitelia sa schádzali na valných zhromaždeniach a hlasovaním rozhodovali o najdôležitejších bodoch programu. Samozrejme, bohatí mali najviac hlasov, chudobnejší sa často museli spojiť traja, štyria, aby mali aspoň jeden hlas. Spolok v Námestove mal 168 členov.
Významným medzníkom v živote spolku bývalých urbarialistov bol rok 1871. Vyšiel zákonný článok, ktorý legalizoval nedeliteľnosť lesa a jeho spravovanie spolumajiteľmi. Komposesorátnemu systému spravovania lesa a vody už nevyhovovalo tradičné hospodárenie podľa subjektívnej znalosti a odbornosti vedúceho predstaviteľa spolku, ktorého si ostatní spolumajitelia zvolili. Lesný hospodársky celok preveril, prehodnotil a posúdil lesný inžinier a vypracoval hospodársky plán lesa na desať, prípadne dvadsať rokov, ktorý bol záväzný pre spolok a schvaľovalo ho ministerstvo poľnohospodárstva. S lesnými celkami bolo spojené aj poľovné právo, ktoré sa prenajímalo. Lesný majetok bývalých urbarialistov bol okopcovaný hraničnými znakmi, aby nedochádzalo k zbytočným susedským sporom. Každé tri roky sa hraničné kopce prezreli a v prípade potreby opravili.
Námestovskí bývalí urbarialisti vlastnili mlyn na Koleničnom potoku a vodnú pílu, ktorú okolo roku 1920 prerobili na parnú. Tieto svoje úžitky prenajímali remeselníkom a živnostníkom za zmluvou dohodnutú sumu. Najväčší dôchodok mali z predaja dreva. Na čele spolku bývalých urbarialistov stál volený predseda, zvaný prézes a výbor, v ktorom bol zástupca predsedu, jednateľ, pokladník, štyria členovia a štyria náhradníci.
Rok 1871 priniesol zmenu aj vo vývoji mestskej správy v Námestove. Dovtedajší systém mestskej správy bol zrušený a Námestovo bolo zaradené do kategórie veľkých obcí, ktorých orgánmi boli zastupiteľstvo a výbor. Polovicu členov tvorili občania platiaci najvyššie dane tzv. virilisti, najbohatší a najmajetnejší obyvatelia Námestova.
Medzi virilistov patrili predovšetkým židovskí obchodníci. Do začiatku 20. storočia žilo v Námestove okolo 150 židovských obyvateľov. Od roku 1898 do roku 1911 vzrástol počet členov obecného zastupiteľstva v obci Námestovo z 24 na 30. Výkonným orgánom bolo predstavenstvo, ktoré tvorili richtár, notár, podrichtár, pokladník, obecný tútor, štyria radní (prísažníci) a lekár. K ostatným služobníkom patrili hajtman, obecný sluha, 4 noční strážnici, 3 poľní hájnici, obecný cestár, pastier, pôrodná babica, obhliadač mŕtvol, dozorca dobytka a obecný doručovateľ.
Od roku 1871 malo Námestovo význam aj ako sídlo okresného súdu. V roku 1874 sa tu zriadil daňový úrad a naďalej tu bol aj služnovský úrad.
V roku 1878 vypukol v obci požiar a narobil veľké škody. Z archívnych materiálov notárskeho úradu vieme, že námestovský dobrovoľný hasičský spolok v roku 1898 nemal vlastnú zbrojnicu. a 50 členov a v roku 1906 zasahovali pri veľkom požiari. Od blesku sa zapálili hospodárske stavy a zhorel celý Vyšný koniec a strecha kostola. Väčšina námestovských domov bola drevená, len bohatší plátenníci a židovskí obchodníci mali na námestí murované domy. Z veľkých námestovských požiarov treba spomenúť požiar dňa 2. septembra 1929, ktorý vypukol z neopatrnosti detí na Nižnom konci a zachvátil aj Mláku. 26. apríla 1930 z neopatrnosti gazdinej (vyhodila uhlíky blízko sena) vypukol požiar a za obeť mu padlo 30 domov a 30 hospodárskych stavísk v častiach Mrzačka, Nižný koniec a Podcihla. 26. apríla 1943 postihol Námestovo katastrofálny požiar. Úplne zničil 36 gazdovských domov a 42 hospodárskych stavísk.
Kultúrne dianie do roku 1918 sa rozvíjalo pomaly. V roku 1873 učitelia Námestovského okresu založili svoj spolok, ale rokovacou rečou bola maďarčina. Prvé slovenské divadelné predstavenie sa konalo v roku 1898. Významným predstaviteľom slovenského národného hnutia v Námestove a okolí bol František Skyčák. V rokoch 1905 a 1910 bol za okres Bobrov zvolený za poslanca do uhorského snemu, neskoršie bol v Námestove riaditeľom ľudovej banky. Chudobní ho poznali ako človeka, ktorí im vždy pomohol. Od roku 1933 ako predseda okresnej starostlivosti o mládež organizoval zbierky a charitatívnu pomoc pre siroty, opustené deti a deti chudobných.
Začiatok 20. storočia sa niesol v znamení hospodárskeho úpadku. Námestovskí plátenníci v čase svojho rozkvetu sa nedokázali prispôsobiť novým prúdom podnikania. Úpadok zaznamenali aj ostatné remeslá. To platilo aj o poľnohospodárskej výrobe. Dňa 29. apríla 1914 dostalo Námestovo súhlas na výstavbu železnice smerom na Trstenú a Oravskú Polhoru. Plán sa neuskutočnil, vypukla prvá svetová vojna. Obyvatelia Námestova počas vojny prežívali ťažké chvíle. Už v októbri 1914 vyskytol sa prípad cholery. V Námestove i pre okolie založili nemocnicu so šiestimi lôžkami. V nej sa sformovala skupina ľudí, ktorí 25. decembra 1917 založili spolok Červeného kríža. Mal 48 členov. Keď bola vypísaná šiesta vojnová pôžička od obyvateľstva. zberný hárok zostal prázdny. 13. júla 1917 Námestovčanom zrekvirovali aj kostolné zvony. Na jeseň z nedostatku potravín nespokojnosť obyvateľov dosiahla také rozmery, že slúžny zo strachu pred „revolúciou“ žiadal okamžité zastavenie rekvirácie obilia v celom okrese. Po vyhlásení Martinskej deklarácie aj v Námestove sa vytvorila národná rada. Vznik a vývoj školstva v Námestove súvisí s hospodárskym a spoločenským rozvojom Námestova, náboženskou situáciou, počtom obyvateľov a v neposlednom rade aj s priazňou, resp. nepriazňou vrchnosti. Práve tá sa prejavila 29. júna 1612, kedy gróf Juraj Thurzo, majiteľ Oravy vydal listinu o založení farnosti a s jej zriadením bola založená aj prvá škola v Námestove. Zameranie školy zodpovedalo potrebám vtedajšej doby, podľa ktorých aj na vidieku bola gramota a základná znalosť počtov podmienkou na vykonávanie správy obce a určitých služieb, najmä pre richtára a prísažných, ale aj ďalších obyvateľov. Vyučovalo sa tzv. Tripartitum — t.j. náboženstvo, čítanie — písanie a počty. Konfesionálne zameranie školy bolo podľa vierovyznania zriaďovateľa v prvých desaťročiach evanjelické. Až po roku 1672, kedy správa cirkevných vecí prešla do rúk katolíckych kňazov, nadobúda škola katolícky charakter.
Premena Námestova na hornooravské centrum vyjadrená udelením mestských privilégií, rast domáceho a príliv židovského obyvateľstva podmienilo ďalší rozvoj školstva. Pri židovskom rabináte, ktorý bol zriadený v roku 1791, bola utvorená židovská škola.
Zdroj: mesto Námestovo
Viac o téme na : Dejiny mesta Námestova a Oravy