NÁMESTOVO V ROKOCH 1939 - 1945
Záver roku 1938 sprevádzali zmeny verejného a spoločenského života. Prestali pracovať organizácie všetkých politických strán okrem Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Dňa 16. decembra bola zastavená aj činnosť miestnej telovýchovnej jednoty Sokol.
Obyvatelia, ktorí dovtedy trpeli nezamestnanosťou. odchádzali každoročne na práce do Nemecka. Po dlhom čase námestovský notár hlásil, že v obci neexistuje nezamestnanosť. V auguste 1939 Námestovčania presadzovali myšlienku dvoch okresov na Orave a v tomto zmysle napísali memorandum Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Uvádzali dôvody teritoriálne a organizačno-vecné, v každom prípade však za zrušenie Trstenej ako okresného sídla. Patričný protitlak spôsobil, že sa Trstená ako okres udržala, dokonca vláda rozhodla, že okresná nemocnica sa bude stavať v Trstenej.
Do konca roku boli Námestovčania svedkami internovania Poliakov. Od vypuknutia vojny sa zostrili a urýchlili aj rôzne protižidovské akcie. Už v máji 1939 členovia HG označovali židovské obchody plagátmi. Na jeseň 1940 boli rozpustené všetky židovské spolky. Židom v Námestove zakázali vstup do kina „Kultúra", do kultúrneho domu, na futbalové ihrisko, návštevu trhov pred desiatou hodinou, prechádzať sa po ulici Hviezdoslavovej, Bernolákovej a Hlinkovom (predtým Masarykovom) námestí a nesmeli sa kúpať v rieke Orava na úseku od tzv. Hrablí po bijáreň. V roku 1939 žilo v Námestove 47 židovských rodín, asi 125 ľudí, 59 Čechov a tri cigánske rodiny. V roku 1941 počet židovských rodín klesol na 40. Počas druhej svetovej vojny bolo z Námestova odvlečených 137 osôb, z toho 73 Židov. Obdobie Slovenského štátu hodnotia však pamätníci aj ako isté oživenie nielen národné, ale i na úseku vzdelania a kultúry. Do formovania vedomia mladej generácie zasahuje aj cielený obsah výuky a celkový duch školy. Dňa 26. apríla 1943 Námestovo postihol katastrofálny požiar. Zhorelo 36 obytných domov a 42 gazdovských hospodárskych stavísk. Ľudia vyčerpaní vojnou boli zúfalí a odkázaní na milodary a podporu sociálnych spolkov. Hneď na druhý deň Dolnokubínčania poslali 500 chlebov a 20 vriec múky. Stravovanie a ošatenie detí zabezpečovala starostlivosť o mládež. Ľudí bez prístrešia prichýlili príbuzní a susedia, kým si postavili nové domy.
Výrazom hnutia odporu proti vojne bola pomoc Námestovčanov utečencom z nemeckých táborov. Pomohli im zamestnať sa na stavbe Oravskej priehrady v Ústí, alebo sa dostať horskými chodníkmi ďalej na východ. Po vyhlásení Slovenského národného povstania a mobilizácie Revolučného Oravského národného výboru nastúpili do otvoreného boja proti fašizmu pri Oravskej Polhore a Rabči. Poručík Kovalik s 15 mužmi dňa 5. septembra 1944 bránil fašistom vstup do Oravského Veselého. Nasledujúcej noci ustúpili k Lokci.
Najkrutejšie obdobie v dejinách Námestova bol február a marec 1945 do 3. apríla. Takmer deväť týždňov sa pohyboval front medzi Námestovom, Bobrovom, Zubrohlavou a Ústím. Neustálym bombardovaním a strieľaním často v meste horelo. Počas oslobodzovacích bojov v meste zahynulo udusením, upálením v rumoviskách alebo zastrelením 75 Námestovčanov a 12 sovietskych vojakov. Ani jedna oravská obec nebola tak zničená vojnou ako práve Námestovo. V kronike Námestova sa o jeho oslobodzovaní v roku 1945 uvádza nasledovné: „Dňa 2. apríla 1945 začal sa boj o obec Námestovo. Nálada obyvateľov čoraz bola skleslejšia. Práve bol týždeň Veľkej noci. Ľudia chodili smutní. Vo Veľký piatok horelo už niekoľko domov, čo veľmi deprimovalo obyvateľov. Večer sa nikto neukazoval vonku. Strach u obyvateľov sa stupňoval z hodiny na hodinu, z minúty na minútu. Ľudia nespávali, báli sa bombardovania a kanónových striel, ktoré čoraz hustejšie dopadali do mesta. Na Veľkú noc vyhodili Nemci most od Slanice nad riečkou Polhorankou, zakrátko nato drevený most nad Oravou, kade sa išlo na Slanickú osadu. Vtedy odtiahli Nemci delá zo severovýchodnej časti Námestova a osadili ich za mestom. Stalo sa skutočnosťou to, že zakiaľ Ústie nad Oravou opustili Nemci bez boja, Námestovo chceli udržať až do konca. Ošetrovňa ranených bola umiestnená v škole, kde bol na veľký počet ranených len jeden lekár, ktorý bol neskoršie tiež zabitý vo farskej záhrade. Na Veľkú noc bolo aj v kostole málo ľudí. Mnoho ľudí odišlo do susedných dedín, kde boli mimo priameho nebezpečenstva fronty.
Veľká časť obyvateľstva prežívala v týchto strašných dňoch väčšinu času v pivniciach, ktorých okná pozatĺkali doskami, obložili vrecami piesku a uhlím, dvere založili brvnami, aby ich chránili pred úlomkami granátov. Mnohým toto opatrenie bolo len na skazu a zapríčinilo im smrť. V nedeľu 2. apríla bolo všade ticho. Sovietska armáda postupovala z Poľska cez Bobrov a od Tvrdošína sa pripravoval silný nápor. Popoludní o 14.00 hod. sa objavili na slanickej ceste prvé odd. sovietskej armády. Boli to motorizované jednotky. Keď ČA dosiahla obec Slanicu, vzdialenú od Námestova 4 km, rýchle zasadila delá a sovietski vojaci začali odstreľovať blízke okolie Námestova. Nemci strieľali od Wagnerovej píly k Námestovu. Vtedy sa začal ten najtuhší boj o mesto. Nemci mali guľometné hniezdo pri dome Vevurkovej vedľa školy, odkiaľ bol dobrý výhľad na postupujúcu Sovietsku armádu. Sov. vojaci začali hľadať odstreľovaním toto hniezdo. Veľmi ťažko je opísať hrôzu, ktorá nasledovala. 36-hodinový tuhý boj o Námestovo, ktorý trval asi od 14.00 hod. až do neskorého večera z nedele na pondelok, bolo ťažko prežiť. V západnej časti mesta sa valil čierny dym. Dym bol dusivý. Boj trval až do druhej hodiny v noci vo Veľkonočný pondelok."
Zdroj: mesto Námestovo
Viac o téme na : Dejiny mesta Námestova a Oravy
