NÁMESTOVO V ROKOCH 1918 - 1939
K odbočke ľudovej banky v Námestove, ktorá vďaka Ferkovi Skyčákovi bola založená v roku 1902, pribudla Roľnícka vzájomná pokladnica a Všeobecné úverové družstvo. Roľnícka vzájomná pokladnica poskytovala členom pôžičky každého druhu za najnižší úrok. Riadila sa zásadou, že roľnícke peniaze patria do roľníckej pokladnice, kde sa úrokujú čo najvýhodnejšie. Úverové družstvo poskytovalo lacné a krátkodobé úvery najmä mladým roľníkom a prijímalo vklady na výhodný úrok. Spomenuté peňažné ústavy zlikvidovali úžernícky systém požičiavania finančných prostriedkov, z ktorého bohatli majetní jednotlivci, hlavne židovskí obchodníci.
Námestovskí roľníci sa zaoberali chovom dobytka, lebo vysoká hornatosť pôdy a drsné klimatické podmienky obmedzovali rastlinnú produkciu. Po vojne vysoké ceny mäsa povzbudzovali roľníkov, aby zvyšovali stavy dobytka. Chudobní roľníci, ktorých vlastná pôda neuživila, majetok predali a odchádzali skúsiť šťatie za hranice vlasti, najčastejšie do Ameriky. 18. októbra 1926 najímali v Námestove robotníkov na banícku prácu do Francúzska, v roku 1928 najímali poľnohospodárskych robotníkov na práce do Čiech a na Moravu.
Pôdne výnosy roľníkov záviseli od podmienok klimatických, agrotechnických, polohovopôdnych. Až v 30. rokoch prechádzali roľníci na intenzívne formy hospodárenia. Najlepšie výnosy dosahovali v pestovaní zemiakov. Celoročné úsilie roľníkov často vyšlo nazmar vplyvom živelných pohrôm. 3. augusta 1925 bola strašná povodeň a roľníkom narobila škody na poľných kultúrach v hodnote 78 950 korún. Poisťovňa im uhradila len polovicu škody. Dňa 10. mája 1928 zničil porasty prudký ľadovec. Dňa 2. septembra 1929 zničil požiar v Námestove úrodu 34 gazdov. Rok 1931 bol neobyčajne daždivý, časť úrody pohnila v zemi a čoraz viac malých roľníkov sa zadĺžilo. V roku 1934 bola nízka úroda zemiakov pre veľký výskyt škodcov. Životnú úroveň roľníka určovali celkové spoločenské a hospodárske pomery, hlavne trhový mechanizmus. Napríklad povojnová hospodárska kríza priniesla niekoľkonásobné zdraženie roľníckych potrieb. Po prvej svetovej vojne ožilo aj podnikanie námestovských remeselníkov a živnostníkov. Vyrábali pre miestne trhy a jarmoky a ich príjmy neboli veľké. V roku 1919 vytvorili odbočku Slovenskej remeselníckej jednoty v Námestove. Okrem toho boli združení aj v Okresnom živnostenskom spoločenstve, ktoré chránilo záujmy drobných výrobcov, obmedzovalo nežiadúcu konkurenciu limitom živnostenských povolení, odhaľovalo a pranierovalo prácu fuškárov. Zaslúžilo sa o založenie učňovskej školy dňa 25. marca 1931 a tak sa priamo podieľalo na výchove dobrých majstrov svojho remesla. Počet remesiel, ich druhové zastúpenie i počet obchodov v Námestove zodpovedalo úrovni okresného mesta. To znamenalo, že remeselníci a obchodníci pracovali nielen pre námestovskú verejnosť, ale aj pre obyvateľov obcí.
Obdobie prvej republiky znamenalo pre hornooravských plátenníkov úplný zánik. V roku 1911 plátennícky spolok mal 180 členov. Do roku 1926 sa tento počet znížil na 142. Najviac členov bolo z Bobrova (41), potom Štefanova (25), Osady (24), Ústia (12), Slanice, Vavrečky, Zubrohlavy, Krásnej Hôrky a ďalších. Členovia tvorili tri kategórie: výrobci (tkáči) plátna, farbiari a obchodníci s plátnom, ktorých nazývali plátenníci. Ich práva legalizoval cisársky patent zo 4. septembra 1852, štatút spolku z roku 1886 a 21. januára 1922 inštitúciu plátenníkov uznal aj okresný úrad. Čoraz častejšie sa plátenníci stretávali s rôznymi obmedzeniami na trhoch a jarmokoch. Úspešnejšie podnikala Hornooravská účastinárska spoločnosť v Námestove založená okolo roku 1920. Už v nasledujúcom roku vybudovala v meste verejné elektrické osvetlenie, za ktoré každoročne inkasovala 11 000 korún. Elektrický prúd dodávala aj mnohým obyvateľom, avšak za dosť vysokú cenu. Obecné zastupiteľstvo Námestova v roku 1936 práve z tohto dôvodu rozhodlo zmeniť dodávateľa a to spojené elektrárne severozápadného Slovenska. Námestovo po roku 1918 sa zmenilo. Zbohatlo kultúrne. Obyvatelia založili odbočku Matice slovenskej. Hrávali divadelné hry slovenských a českých dramatikov, zúčastňovali sa kultúrnych vystúpení na oslavách štátnych sviatkov, organizovali výstavy. V Námestove bola založená verejná ľudová knižnica. V roku 1928 mala 62 zväzkov, 150 čitateľov, 600 výpožičiek. V roku 1932 knihovníkom bol učiteľ Vendelín Stercula. Počet zväzkov stúpol na 216, výpožičiek 855 a 101 čitateľov. Z ostatných kultúrnovzdelávacích spolkov pôsobili v Námestove Zväz národného oslobodenia a Bernolákov samovzdelávací krúžok. Z politických strán mali svoje organizácie Československá živnostnícko-obchodnícka strana stredostavovská, Hlinkova slovenská ľudová strana, Československá národná demokratická strana, Republikánska strana, Slovenská národná strana, Združenie poľských a židovských strán. Aktívnu činnosť aj v Námestove začali politické strany vyvíjať od začiatku dvadsiatych rokov.
S Námestovom je spojená tragická udalosť, ktorej venovala pozornosť tlač na celom Slovensku a hovorilo sa o nej aj na pôde Národného zhromaždenia. 10. októbra 1920 počas verejného zhromaždenia Slovenskej ľudovej strany, na ktorom sa zúčastnil Andrej Hlinka, českí vojaci zastrelili Antona Jackulíka zo Slanice a Ignáca Fenika z Klina. Napriek ohováraniam rôznych neprajníkov, nachádzala Slovenská ľudová strana v Námestove značnú podporu pre svoj program.
Po roku 1918 námestovské školstvo zaznamenalo rozvoj po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke. Existovala tu štátna ľudová škola, roku 1919 vznikla štátna meštianska škola a roku 1924 bola zriadená štátna ľudová hospodárska škola. Vyskytli sa aj pokusy o premiestnenie trstenského gymnázia do Námestova, čo vyvolalo dlhotrvajúcu nevraživosť Trstenčanov a Námestovčanov. Štátna ľudová škola poskytovala elementárne vzdelanie na nižšom a strednom stupni školskej dochádzky. Vyučovalo sa v každej triede jediným učiteľom triednym, okrem náboženstva a ručných prác, pre ktoré mohli byť ustanovení zvláštni učitelia. Školská dochádzka bola záväzná pre vyučovanie od prvého do piateho ročníka. ' V živote školy existovalo aj viacero rušivých momentov. Takým bolo aj vylúčenie židovských žiakov zo školy 24. septembra 1940. Židovskí žiaci mohli navštevovať židovskú školu v Trstenej alebo mohli byť súkromne vyučovaní. Toto však nebolo možné uskutočniť pre deportácie do koncentračných táborov.
K posledným organizačným zmenám vo vývoji ľudovej školy došlo od 1. septembra 1941. Na základe rozhodnutia Snemu Slovenskej republiky sa pretvorila na rímsko-katolícku ľudovú školu, čím došlo aj k prenosu vecného nákladu na obec Námestovo. Po skončení vojnových udalostí bola opäť poštátnená.
Štátna meštianska škola v Námestove bola zriadená na základe deputácie námestovských občanov (viedol ich Florián Hrkeľ) v marci 1919 u dr. Vavra Šrobára, Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Začiatkom októbra 1919 po uskutočnenom zápise sa začalo vyučovať v dvoch triedach. Meštianska škola poskytovala prípravu pre učiteľské ústavy a odborné školy. Školu navštevovali námestovskí žiaci (približne tretina) a žiaci z okolitých dedín — Slanice, Oravskej Jasenice, Klina, Vavrečky, Ťapešova, Bobrova a Zubrohlavy. V niektorých rokoch škola nemohla prijať všetkých záujemcov pre nedostatok miesta. Pre život obidvoch škôl boli najzložitejšie vojnové roky a osobitne ťažký bol školský rok 1944/45. Začal oneskorene 23. októbra 1944 pre povstalecké udalosti a vyučovanie trvalo iba do 7. novembra 1944, keď budovu školy obsadilo nemecké vojsko. Koncom novembra vyučovanie pokračovalo provizórnym spôsobom až do polovice januára, kedy pre prítomnosť frontovej línie bolo opätovne prerušené do mája 1945. Frontové udalosti spojené s oslobodením Námestova mali na školu veľmi ťažký dopad — 13 žiakov ľudovej školy tragicky zahynulo počas posledných bojov o Námestovo. Budova školy bola zdevastovaná pobytom vojska, delostreleckými zásahmi i drancovaním po prechode frontu. Vážne poškodenie školskej budovy si vyžiadalo rozsiahle opravy, čím bol oddialený aj začiatok školského roku na 1. októbra 1945.
Výstavba mesta sa realizovala podľa finančných možností. Námestovo sa snažilo o mestský typ zástavby. Námestie, ktoré od roku 1935 nieslo názov Masarykovo, malo obdĺžnikový pôdorys. V meste bolo sedem ulíc: Hlavná, nazývaná od roku 1935 Benešova, Kapitulská, Mrzačka, Mláka, Spojovacia, Nová a Krivý kút. Čistotu v meste narušoval potok Klinec. Nebol upravený a na jar, keď sa topil sneh, vylieval sa po uliciach a zaplavoval rigoly bahnom a smeťami, ktoré až do vyčistenia spôsobovali nepríjemný zápach. V roku 1926 obec dostala dotáciu na reguláciu potoka. Práce sa vykonávali v dvoch etapách. Prvá v roku 1926, druhá v rokoch 1933 – 1935 a v roku 1937 bola kolaudácia regulačných prác. V rokoch 1932 – 1933 upravovali ulice štrkovaním a dechtovaním.
Zo stavebných akcií v tridsiatych rokoch uskutočnila sa v Námestove výstavba budovy okresného úradu, štátnych škôl, obecného žrebčínca, kanalizácia ulice Krivý kút, úprava tržnice, začala elektrifikácia obce a v meste vysadili 200 líp.
Zdroj: mesto Námestovo
Viac o téme na : Dejiny mesta Námestova a Oravy
