NAJSTARŠIE OSÍDLENIE NÁMESTOVA A BLÍZKEHO OKOLIA
V období pleistocénu sa na území severného Slovenska vytvorila veľmi extrémna chladná klíma. Donedávna sa teda predpokladalo, že tu nemohli žiť žiadni lovci. Ale v roku 1983 sa na vŕškoch v okolí Oravskej priehrady náhodne získali štiepané kamenné nástroje, ktoré dokazujú, že v tomto období už bolo toto územie osídlené.
Na uskutočnenie riadneho archeologického výskumu vytvorilo podmienky vypustenie Oravskej priehrady. Teoreticky sa predpokladalo, že vlnobitie na brehoch vodnej nádrže mohlo za 37 rokov trvania tohto vodného diela čiastočne rozrušiť plážové pobrežie i pôvodné terasy s nafúkanými pôvodnými i riečnymi usadeninami. Ich čiastočný odnos mohol odkryť aj pozostatky sídlisk zo starej doby kamennej. Reálnosť tohto predpokladu zvyšovali objavy štiepaných kamenných nástrojov zo sklonku paleolitu, ktoré boli objavené v katastri Ústia nad Priehradou a Bobrova v roku 1983. Vtedy však išlo o vyššie položené návršie, dokonca dosť vzdialené od terajšej vodnej nádrže.
Prieskum Archeologického ústavu SAV na jar roku 1990 vychádzal zo snahy pokúsiť sa objaviť paleolitické sídliská podľa geomorfologickej situácie, pričom výber polôh prieskumu obmedzoval porast vlhkomilných rastlín. Pomerne rýchlo pokryli najmä mierne sa zvažujúce plážové brehy západnej časti vodnej nádrže. Preto bol prieskum obmedzený len na vegetatívne lysiny, s dôrazom na polohy pôvodne obtekané potokmi.
Na takto vytypovaných miestach doteraz celkove objavili 14 neznámych polôh. Nálezy štiepaných kamenných nástrojov boli prevažne vyrobené z poľských odrôd kremeňa. Na niektorých náleziskách je však zastúpená a] oravská odroda kremeňa — rádiolarit. Na dvoch náleziskách sa našli nástroje z limnokvarcitu, ktorého pôvod je zatiaľ neistý. Napokon na dvoch miestach sa našli nástroje vyrobené z východoslovenského obsidiánu, čo dokazuje už diaľkovú počiatočnú obchodnú výmenu surovín. Datovanie týchto nálezísk sa zatiaľ opiera len o predbežný typologický rozbor. Na jeho základe možno v tomto priestore Oravy predpokladať prítomnosť lovcov jeleňovitej zveriny z koncovej fázy starej doby kamennej.
Prieskum poukázal na prítomnosť väčšieho počtu mladopaleolitických sídlisk aj v chotári Námestova, na niektorých lovci štiepali pracovné nástroje z odrôd kremeňa. Priniesli si ich zo svojich putovaní za pravidelne sa sťahujúcou jeleňou zverinou z oblastí Krakovska.
Sídliská s nálezmi štiepaných kamenných nástrojov sledujú dve pobrežné vrstevnicové línie, čo naznačuje závislosť sídlisk na vtedajšej úrovni vodnej hladiny. Možno predpokladať, že už v období paleolitu, najmä na jeho sklonku, bola úroveň Čiernej ako aj Bielej Oravy vyššia a celkove rozsiahlejšia, tým aj blízka charakteru dnešnej vodnej nádrže Oravskej priehrady. Nemožno vylúčiť, že je to dôsledok postupného otepľovania a zániku poslednej doby ľadovej. Z doterajších počiatočných poznatkov a hustoty sídlisk na brehoch vodného toku vyplýva, že významnú úlohu v obžive musel hrať aj rybolov, doplňujúci lov na vysokú lesnú zverinu.
Ďalším prekvapivým poznatkom je otázka donosu kremennej suroviny z oblastí jej prírodných výskytov juhozápadne od Krakova a veľmi vzdialených obsidiánov východoslovenského pôvodu. To svedčí o rozsiahlych výmenných kontaktoch materiálnej zmeny mladopaleolitických lovcoch a zberačoch zhruba pred 10000 rokmi.
Zdroj: mesto Námestovo
Viac o téme na : Dejiny mesta Námestova a Oravy
